mUFtOns-členovia a sympatizanti. Informácie o nás...

Sme organizácia, ktorá existuje na pomerne voľnom zväzku členov, ktorí sú rôzneho veku , sociálneho a profesného postavenia. Vlastne sa celá organizácia stále formuje. Je to žijúci organizmus, ktorý rastie a  a špecifikuje svoje ciele a vlastne celú svoju činnosť analyzuje. Vekový priemer je relatívne nízky, aj keď líder celeho telesa je uz zrelého stredného veku.V júni leta roku 2013 , v deň keď sa mesiac naplnil do svojej úplnosti, nastala prelomová noc. keď dvaja formers Gurdo a Lupto, pri pozorovaní nočného neba, na horskom kopci stredného Slovenska zaznamenali nezvykle vysokú aktivitu lietajúcich objektov, sprevádzanú neobvyklými javmi a skutočnosťami, ktore vyvolali u nich škálu silných pocitov, postojov, rozhodnutí a svojím spôsobom zmenila ich život a pohľad na samých seba a na miesto a úlohu Ľudskej rasy v časopriestore, o ktorom sme si mysleli, že je charakteristický iba prítomnosťou a existenciou ľudských bytostí, ktoré sú príznačné svojou schopnosťou myslieť a byť presvedčený, že sme jedinými naj. bytosťami na zemeguli, na ktorú máme výlučné a bytostné právo. Avšak všetko nasvedčuje tomu že tu zdieľa náš  priestor niekto ďalší. Po tejto noci, sme začali podnikať nočné výpravy, pri ktorých sme najprv fotoaparátmi  na mobilných telefónoch, neskôr, zo zrkadlovkou značky Canon a objektívom na fotenie hviezd, zaznamenávali  rôzne lietajúce aj statické neidentifikovaťeľné objekty. A podarilo sa nám ich zaznamenat až prekvapivo mnoho. Budeme ich postupne zverejňovať v našej Fotogalérii. Budeme uverejnovat aj prihody a zážitky z našich výprav za Muftonmi. ( takto sme ich nazvali) , A naši sympatizanti? Veríme že sa nejakí nájdu..

www.facebook.com/pages/Ufo-Sk-Muftons-Fun-Page/498100943658289

Členovia klubu mUFtOns

Leader:           Gudro Gudron

Mayors:         Andy Lupton,  Mr. Hronský,  Waldemar Fireman,  Babeta

                         Predajnianska,  Milan Krejčíř - Brno

Members:      Ján Kôprinský,  Peter Lemúr,  Adam Jagorovič,  Valeria Adamčíková,

                         Martina Kiki Jasenská,  Andrej Kasperskyj, Ivan Suchý.

                         Juraj Šepotavý     

 Historická júnová noc roku 2013

    ASTRálNe BOOM                                                                   

                                                                                                                                                                                                                                                     Už v priebehu tohoto roku som si všimol že na nočnej oblohe sa vyskytujú objekty, ktoré mali podozrivý tvar a pohybovali sa spôsobom absolútne neobvyklým a nezlučiteľným s nám známymi objektmi, ako sú lietadlá, satelity a podobné ľudské výtvory. Preto sme sa v jednu jasnú noc ja Gudro a Andy , vybrali na horský masív zvaný Holbišov, kde budeme dostatočne ďaleko od mestkých svetiel ktoré pohlcujú svetlo z nočnej oblohy, pozorovať hviezdami posiatu oblohu. Zobrali sme ďalekohlad značky Auriol, a to bola celá naša technická výbava.  Teda sme sadli do auta a po čase sme už stúpali strmou horskou cestou. Auto námahou zavýjalo a skackavo sa plazilo  lesnou cestou . Zrazu sme popri kvílivom zvuku motora začuli zvlášny, neznámy, rapotavý zvuk doprevádzaný revom sťaby nejakého živočícha. Andy zastavil a vypol motor aj svetlá. Ocitli sme sa v hustej tme a okolo nás sa ovinulo ticho. Nedýchajúc sme vystrčili uši cez otvorené okná a načúvali. A v tom sa zvuk ozval znova. Prenikavo, čudesne, rapotavo, spolu z revom akoby vyhynutého jaštera. Zlovestne...A ako nečakane začal tak aj skončil. Samozrejme sme nevedeli čo to bol za zvuk a trochu som cítil, že sa mi postavili chlpy na rukách. Neklamný znak ježenia. HUuuu. No nič však, náš cieľ bol už na dosah, tak sme kopli do vrtule a za chvílku sme vybehli z lesa na úpätie strmého a vysokého kopca zaliateho mesačným svitom. Krása a čarovná tajomnosť tohto miesta pôsobila priam prorocky.  Andy ešte vyliezol z kvíliacim autom asi do polovice kopca . Vypli sme motor a svetlá a  nechali sme sa unášať tajomnosťou noci. pozorujúc striebornú oblohu, ktorá nás pohlcovala svojím hlbokým nekonečnom. V patetickosti tejto chvíli som pocítil intenztu prežívania a jej sila mi nedala chvíľu dýchať. Takk....Bzzzz...šviiss, nieco mi prefrnklo. okolo hlavy. Žeby vták, hmmm..či?  Vtom sa ozval všeprítomné ticho rozrážajúci výkrik.   " POZERAJJ..HORE.. TAM " to zvrieskol Anddy a z rukou vystrelenou k oblohe vydával rôzne zvuky, ktoré pripomínali škriekanie opíc niekde v pralese , ale dostatočne zdôraznovali jeho prekvapenie a vzrušenie. Pozrel som sa smerom ktorým ukazovala jeho neskutočne kmitajúca ruka a ceýlm telom mi prebehli zimomriavky.  Z juhu. kde kopec lemoval nepreniknutelný horský masív sa smerom k nám, po oblohe, plazilo niečo veľké, ako lietadlo, možno väčšie. Určite nie však vo výške v ktorej lietadlá lietajú.čiže nie 10000 m., ale odhadom asi vo výške 2000, 1000 m?  Celé to bolo definované svetlami,  ktoré to vydávalo a tie boli po okrajoch červené a biele, jasne žiarivé.   V strede objektu boli tri velké červené kruhy, ktoré menili intenzitu svojho žiarenia. Tvarom to pripomínalo Delta krídlo. Pohybovalo sa úplne potichu, ako duch..Uchh..Plávalo to vzduchom, ako halucinácia, avšak skutočná. Uvedomil som si že obaja reveme ako fabrické sirény..Od úžasu..Zmocnilo sa ma neopísateľné vzrušenie. " Ááách" - vyletelo mi z úst, pretože Delta objekt doplával nad nás a zastal, ostal visieť nad nami. Chcel som sa rozbehnúť k autu, pretože sa ma zmocnil strach, ale nohy som mal ako z olova. Tak som len čumel ako trkvas z vyvrátenou hlavou a z úľavou som registroval že ani Andos , nezdrhol... , a že tiež prekvapene zíza na oblohu neďaleko mňa. Uvedomil som si že zízam do troch červených otvorov, v ktorých, som vidiel niečo ako zvlástne štruktúry. Zrazu sa neuveritelne intenzívne rozžiarili,nádhernou, neskutočnou trblietavou červeňou.  Ako keď rohatý v pekle prikladajú pod kotol. Takto to zažiarilo ešte pár razy, a zrazu sa tento neskutočne -  skutočný Mufťák, úžasnou rýchlosťou vystrelil a v okamihu som videl iba slabulinké červené svetlo niekde na západnom horizonte. A predstavte si vôbec neakceleroval. Žiadne zrýchlenie. Ako sa pohol, tak uz si to hvízdal tou svojou neuveriteľnou rýchlosťou. Konštantnou rýchlosťou. Avšak nezmizol hneď.., po horizonte opísal obrovský kruh a až potom zmizol niekde v temnote vesmíru. Húúúú..hiúúú..jauu,au - videl siii?  VIDEELL SI..? Ujúkal som na Andyho a myslím že niečo podobné bľabotal aj on na mňa. Teda..Ach také čosi..( Ale ak si čitateľ, náhodou myslí že po tejto úžasnej zápletke príbeh končí, tak sa mýli. Nie, veru.!!!  Žiaden koniec. Ba práve začiatok tejto neuveriteľnej noci z neuveriteľným kozmickým divadlom na oblohe...)

                                                                                           Autor: G.G.                                     - koniec prvej časti. pokračovanie nabudúccce                                                                                                                                                                                                                                  

2.  časť-pokračovanie

Tak toto by som teda dnes vôbec nečakal..také čosi- z vypúlenými očami vybekotal zo seba Andy.. "Myslíš že nám toto niekto uverí " -zasyčal som potichu ako had.  " Nebudeme sa týýý áááá..hhááá AHÁ chrchlal Andy a znova ukazoval slina a to poriadne. Avšak to mi nezabránilo  popri vykašlávaní votrelca vydávať škrekot pripomínajúci... minimálne -rukou na oblohu  ...Z obavou , ale aj z nádejou som pozrel hore a..tak rýchlo som pritom trhol hlavou že mi zabehla stádo paviánov. Áno, Áno veru. Dobre sa na to pamätám. Aj keď odvtedy , ako sa tento príbeh odohral - ubehol rok . Nad nami sa odohrávalo, pravé, nefalšované, úžasné .. kozmické divadlo..MUFTO ASTRÁLNE BOOM. Priamo nad nami dva objekty ( lietajúce objekty) veľkosti lieskového orechu. tancovali svoj podivne trhaný tanec..., pohybovali sa šialene sem a tam. Potom priamočiaro preleteli nejakú vzdialenosťa znova sa začali trhane pohybovať sem a tam nevzďaľujúc sa pritom od seba. ... A to v úplnej tichosti. Čo ma okamžite  na nich zaujalo a očarilo bol ich zjav ... jeden bol strieborno modrý a trblietal sa úžasne a tak silno že sa to nedá porovnať z ničím čo som doteraz videl.  A ten druhý?.. Júúúj- ujúúúj veru nádhera , jagot všetkých farieb  farebného spektra. ako Kooh-I-Noor v korune anglickej kráľovnej...Auu, au ..joj, joj to Andy sa potkol o konár tlejúci na zemi a spadol ako podťatý . No ja som si ho nevšímal a lačne hľadel na oblohu  , kde predstavenie, ( ktoré. akoby lietajúci herci hrali kôli nám) -pokračovalo.  Na obrovskej scéne nočnej oblohy, začalo pribúdať hercov a zápletka vrcholila. Z ničoho nič vyhupli spoza lesného masívu na horizonte nie jedno, ale tri nám známe Delta krídla a šinuli si to nezávisle, akoby preplietajúc sa pomedzi hviezdy naprieč nočnou oblohou. Aha...a tamto priamo nad vrcholcom kopca sa z ničoho nič rozžiaril astrálny ohňostroj, ktorý vyprskol z hĺbky kozmickej tmy jagavými farbami trblietajúcich sa drahých kameňov aby nakoniec splynul v jeden žiarivý biely bod. Tento sa poskočiac začal pohybovať priamočiaro po oblohe,  až nakoniec zastavil v chumáči studeno blikajúcich hviezd ... a ja som znova užasol - jeho biele jagavé svetlo potemnelo zmenšilo sa  a vyzerajúc  ako hviezdy okolo neho začalo blikať tým istým studeným svetlom, až som mal za chvíľu problém túto premenenú hviezdu medzi ostatnými identifikovať.....ÁÁáá..AAndy...videl si tú hviezdu? Videl..? Ale ten ma vôbec nevnímal a z prerývanými pokrikmi, vyjadrujúcimi úžas pozeral na protiľahlú stranu nočného neba...Vtom som si uvedomil že počas celého tohoto  "predstavenia" som musel ručať  ako tur pretože som chripel, ako keby mi hlasivky vyhlásili generálny štrajk. Mimovolne som pozrel na hodinky a ...- znova som užasol, ich fosforeskujúci ciferník mi oznámil že naše vrieskanie a kričanie nad prekvapivým kozmickým divadlom trvá už bezmála tri hodiny..."Kurva to som teda blbec...," pomyslel som si ..to nie je možné už sú skoro dve hodiny..." Andy ...hééj.. Andy"..musel som ho kopnúť do členka - vôbec ma nepočúval. " Aúú" - zrúkol. " Ćo je? "  Tri hodiny !!! ...  "Ćo tri hodiny?"   - Sme tu už tri hodiny" ..      - chripol som    -" Netáraj ..- hlesol a akoby precitol..- to by som teda nebol povedal ty kokso..." " Ach bože ach..- " to je úžasné čo sa tu deje.. ani v najfantastickejšom sne by som neveril že takéto niečo uvidím , že to je vôbec možné...- človek by bol hotový keby uvidel nejaké UFO ako mu preletí ponad hlavu... Ale toto?.."  vyfúkol Andy zo seba svoj úžas . " Čo urobíme? " spýtal sa ... " Čo by sme mali urobiť ..Nič.." zachripel som  " No hej, ale myslel som či to povieme niekomu.. Či čo? " dobiedzal Andy. "Čo ja viem..Aj tak nám nik neuverí .. budú si myslieť že nám preskočilo..hmm"  - vyslovil som svoje obavy. "Hej.. hej, asi máš pravdu.. podme k autu pofajčíme " - navrhol Andy . A tak sme šli k autu ktoré stálo neďaleko nás a svojou tmavou siluetou svedčilo že sme v skutočnom svete. Nevydržal som a znova som pozrel na hviezdnatú oponu, kde aktivita lietajúcich hercov očividne poľavila..i keď som videl že sem tam, nejaká , akože hviezda zanechá svoje miesto na oblohe a začne trieliac po oblohe trhane kľučkovať. ( A znovu chcem cteného čitateľa upozorniť že ak čaká koniec príbehu v ktorom bolo fantastických udalostí viac než dosť. že zápletka nekončí na úžasné , tajomné ba strach vzbudzujúce okamihy nás ešte len čakajú... hmm. no čo.. - tak to bolo.. verte,, ...- nevymýšľam si..! 

                                                                                             koniec 2 - hej časti - pokračovanie už zajtra***

Autor: Gudro Gudron             

   3- tia časť***

Tak sme si pri aute zapálili po cige , vypaľovali zobáky a živo gestikulujúc sme diskutovali o neuveriteľnom  predstavení  "Muftonských lietajúcich  nebešťanov"*** , ako ich nazval Andy , ktorý neustále a  neuveriteľne smiešne, ako dlhoruký Gibon poskakoval  okolo auta a mekotavo sa snažil oživiť fantastické zážitky tejto noci. Dovolím si tvrdiť , že lesná zver , po zhliadnutí dvoch prečudesných idivíduí, skackajúcich im nevídaným spôsobom okolo tretieho  tmavého, nehýbajúceho sa, veľkého tvora a vydávajúcich prenikavé škrekľavé zvuky rozliehajúce sa do ďaleka, vzala laby, kopytá na plecia a presunula sa do dostatočnej  vzdialenosti, ďaleko od bláznivých škriekajúcich nepríjemných tvorov.. Kôli lepšej orientácii našch čitateľov chcem uviesť, že horský chrbát na ktorom sme škrekľavo tancovali tanec divochov , vzývajúcich v tranze svoje neuveriteľné, prírodné božstvá, bol  lemovaný po stranách,  pre Nízke Tatry príznačnými majestátnymi lesnými porastmi a  v strede z nich vyčnieval trávou porastený náš kopec, ktorý , neskrývajúc svoju veľkosť, vystupoval ako obrovský chrbát, zo stredu panorámy úchvatných, stredoslovenských hôr. Keď sme po hodnom čase , azda aj únavou trochu poľavili a ukľudnili naše poskakovanie a vykrikovanie ,  Andy prikročil ku mne a potichu mi povedal.." pozri tam, .. v lese, .. vidíš to svetlo?  Zvlášne ..! - pretože dobre viem, ...  poznám to tu dobre, .. nemá tam čo svietiť, .. nie sú tam ani chaty, ani nič podobné. Pozrel som tým smerom a naozaj..! Vo vzdialenosti asi 40 metrov, ako sa kopec zvažoval, začínal tmavý les a niekde vnútri nepreniknuteľnej horskej tmy,  žiarilo matné, .. modrozelené, .. studené svetlo..!  "Ba ..áno , dovolím si to povedať aj keď to znie čudne , ale je to výstižné porovnanie ..."temné - zlovestné "  SVETLO !!?  Ach..snažil som sa v mysli ospravedlniť zlovestné predstavy a môj obavyvzbudzujúci dojem som sa usiloval  zahnať..."určite je to len nezmyselný pocit..veru.., niet sa čo čudovať",- spôsobený vybičovanými zmyslami a únavou - Ou.. uškľabil som sa .. ! Vtom ma napadlo .. " Ďalekohľad "  " Veď my máme ďalekohľad" .. - otvoril som na aute dvere a zo zadného sedadla som vybral náš Auriol ***    Priložil som si k okáľom D*** a chvíľu som blúdil zrakom, ( nie Zrakom) v nepreniknuťeľnej tme.. A vtedy som TO zbadal !!    Niekde v  lese som zbadal ONO svetlo... studené, matné, temné a predsa jasné, .. viselo niekde,  asi jednu tretinu pod vrcholcom skupinky stromov, ktoré mdlo osvetľovalo.... Znova ma premkol zlovestný pocit ! -  pocítil som niečo mrazivé, ..? obavy vzbudzujúce.. strach?...."  Vidíš TO?.. Čoo?.." Gudro... Hmm ? - dobiedzal môj priaťeľ.  " Hej, hej, .." - vidím a vyslovil som to takým tónom, že som cítil ako Andyho striaslo.." Čooo je TAM ..? "  -spišťal Andy ,! " Ukáž , nech sa pozriem .. " zvedavo nedal pokoj, - tak som mu D*** podal." Poďme bližšie k lesu  Gudro " - navrhol . Tak sme náhlivo prešli asi 20 metrov dolu svahom. " Počúvaj Andy " - nezdá sa ti, že to svieti iintenzívnejšie? "  -spýtal som sa.  Hej !  Určite!  Máš pravdu.. - horlivo súhlasil. A naozaj... - svetlo svietilo jasnejšie a zreteľnejšie !..     Andy si priložil Auriol k  očiam a ...Poozeraj.. Húú .. POZERAJ!!!  Už nekričal, ale prenikavo sipel... !!   Ja som to zbadal tiež .. !   Svetlo sa ničoho nič,  vo svojej polohe medzi stromami, zmenilo na svetelný kužeľ, ktorý, sa smerom nadol rozširoval a na svojom spodku mohol mať priemer 4-5 metrov. V kuželi začali blikať vírivo, malé svetielka, ktoré bolo zreteľne vidieť a pomaly pristali na spodku kužeľa, ktorý zrazu zmizol, avšak svetielka zostali a tancovali pomedzi stromy. Vtom do mňa vletel dovtedy nepoznaný pocit, cítil som, ako sa ma zmocňuje neovládnuťelný strach a z krikom a Andym v pätách som trielil neskutočným tempom ku autu, vytrrhol som plast , ktorý pokrýval kovové telo kľučky ,čo prekvapivo nemalo žiaden vplyv na rýchlosť z akou som otvoril dvere a už som sedel za volantom , hoci pôvodne sedel za volantom Andy..! Vodičove dvere boli na bližšej strane, takže v panike som volil cestu najmenšieho odporu a  preto Andy musel auto obehnúť, ale sedel dnu zároveň so mnou a vrieskal .. " POĎME, ...RÝCHLO....                               

koniec 3 - tej časti

  Autor: G.G. 

4-tá časť pokračovanie

chcel som naštartovať motor a rýchlo stadiaľ zmiznúť. ale..."Andy.. KĽUD..! " - povedal som pevným a  vážnym hlasom ..-zvedavosť a adrenalín vo mne zvíťazili...aj keď som strach držal na uzde. Andy na mňa zvedavo pozrel.. " Čoo je? - vybafol spýtavo .  "Neplašme sa ..- klídek. Poďme sa na to ešte pozrieť" - povedal som . " Hmmm.. Noo..No dobre." - súhlasil už celkom vyrovnane Andy. Tak teda sme otvorili dvere na aute a pozvoľna sme sa vracali na miesto, skadiaľ sme len pred chvíľou zutekali . Keď sme sa doplížili naokraj svahu. opatrne a z rešpektom som pozrel do lesa, kde som videl pred chvíľou tancivať, čudesné svetielka. " Vskutku - vydýchol som.... sú tam " . " Súú..sú... - z ťahavým prízvukom..( používal ho najmä vtedy, keď chcel niečo povedať..a obyčajne sa mu to darilo, avcšak teraz táto snaha vyznela skôr tragikomicky)  svetielka sa zväčšili a nadobudli aj na intenzite. .( " Ba , by som povedal že sa aj akosi rozmnožili ")      -   a z temnoty lesa sa hypnoticky, zo svojím studeným, hlbokým svetlom , zlovestne blížili k nám. .." Veru áno, nebolo pochýb  ... skutočne sa približovali.!

" JaaJaj..ááj " -zavyl Andy " Ony....ony sa oné SA PRIBLIŽUJÚúúú " , posledné slová Andy vyslovil z dôrazom  ..a hlas mu preskočil  zaškrípal, ako keď vám pretočí  reťaz na bicikli a zaškrípe o hrebenák.  Huuh , striaslo ma a pocítil som zvlášny , chvejivý, záhadný pocit hlbokého temna, prekladaný zimomriavkami.

Snažil som sa toto nepríjemné  mrazenie zahnať  apozoroval som z napätými očiskami svetelných " vandrovníkov " ako si to rozhodne štrikujú smerom k nám. 

" _Tak- kto prednesie urivítaciu reč ? - snažil som sa zažartovať . " Daj pokoj " - riekol Andy... vari len nechceš čakať kým neprídu sem ... Hmm? " ...nastala chvíľka napätého ticha " To asi nie -" - priznal som sa potichu ..- Nemám chuť sa niekde o 10 hodín prebrať z vygumovaným deklom, nič si nepamätať a byť 

.načipovaný ako  Jagova Superbéčka.. Alebo, ... kto vie ? - možno aj niečooo.. Aáách už sú nejjják blízko - viíš -haa hááá? ne. neejdeme do Prdkáloviec? - prichytil som sa ako chripľavo kričím a cítil som že premáham silný pocit strachu a úzkosti . " Ešte sú dosť ďaleko - nie veľmi rozhodne povedal Andy  . Pozrel som na studenosvetlé potvory- boli od nás nejakých pätdesiat metrov, ale každú chvíľu dosiahnu kraj lesa a  vypamprdujú , na čistinu pred nami  . Zachvíľu sú vonku z lesa , - znova som kričal.. Tak čo??   No ,- asi , asi  máš pravdu .. POĎME!! -vystrašene  zaškriekal Andy a vtom.....ÁÁáááá -bľačal som . ako baran , 

keď mu odbije posledná hodina ! - aby ste pochopili Vážení čitatelia, stalo sa čo sa stať muselo - a to, že studenosvetlá dosiahli kraj lesa , už neboli niečím imaginárnym a vzdialeným v lese, ale boli jasne a hrozivo viditelné , čudne sa vzdúvali a nadúvali a boli aj relatívne dosť velké.  Mohli mať tak veľkosť  auto -

mobilového kolesa , možno trochu menej.  Tvar sa neopovážim popísať, pretože žiaden nemali.. Stále sa krútili a nafukovali a ja som nadobudol dojem, že sú zložené z nejakej svetlohmoty, alebo studenoplynu, ale odprisahať to nemôžem. Aj tak môj opis je podávaný prostredníctvom ľudských výrazových prosriedkov a tie nemajú, na fenomény, ktorími oplývali studenosvetlé čľapčuchy vobec žiadne výrazy, alebo pomenovania.  Ale aby som sa vrátil k našemu deju: Studeno - svetlá sa vyrojili z lesa  a jedna z nich sa  vzniesla do výšky stromov a ... stalo sa niečo zvláštne . Explodovala ! a modrobiele intenzívne svetlo zalialo les aj čistinu.. Ale bez akékokoľvek zvuku, alebo ak aj pritom vydala nejaké fóny, nemohli sme ich počuť, pretože sme z ujúkaním a ťahavým zavýjaním vystrašených paviánov trielili ku autu, cítil som ako mi divoko bije srdce v žalúdku a chcel som v tom momente byt stovky kilometrov od bláznivého a strašidelmého Hlobišova. 

Vletel som za volant, pretože v utekaní som bol vždy prvý , ani neviem ako som naštartoval, len si pamätám, že naše Daewo vyskočilo a zakvílilo , sťa strelený jeleň auž sme sa šialenou  rýchlosťou rútili dole kopcom smerom k lesu pred nami , kde pokračovala lesná cesta.  áˇA Andyyy. Andy... - pozerajj,pozeraj sú za nami , sú. idú  čô ...? Vrieskal som na Andyho ako zmyslov zbavený.. Neviemm, nič nevidím . Strašne sa za nami víri prach - vrieskal na oplátku na mňa zase Andy..Pozrel som rýchlo do ľava, kde pokračoval les z ktorého sa vyrútili " studení " a prebehol mi mráz ( pardon pán dekan ) po chrbte a cítil som , ako ma zalieva studený pot. Sú na ľavo, .. pomóóc ..sú na ľavo Andy .

koniec 4-tej časti  Autor: G.G.     

5-iata časť   pokračovanie

Po kraji lesa sa v pravidelných rozostupoch , v smere našej jazdy, kotúľavo ( kútikom oka som si všimol že sa krútia okolo vlastnej osi, pričom im okraje šľahali ako plamene, avšak modrostudeno´... BRRŕŕ - brrrŕŕŕ) , bez akéhokoľvek nadskočenia, vskutku mobilne leteli, áno leteli  "studení", hrozivo , mrazivo svietiac a boli všade kde som dovidel. Pridal som a už aj tak rýchlosťou blesku sa rútiace  Daewo, ako guľa vletelo do lesa, kde cesta zahýnala doľava , pričom som musel auto udržať na lesnej ceste., pretože víriaci sa prach ho okamžite dostával do šmyku, avšak som vynikajúci šofér , podradil som rýchlosť a vytáčal otáčky do červeného, takže zavýjajúce..kvíliace auto poslušne uháňalo dolu lesnou cestou.  JJúúú- jjááájj ...ÁÁáááááá..- íííííí ..Aúúúúúúú- to Andy zajajkal do spleti  zvukov, škriekajúcich pazverov, pretože na hrboľatej ceste nadskakujúce štvané Daewo, vyskočilo, asi do metrovej výšky a pri tvrdom dopade si Andy tresol hlavu o strop, takže dunivý zvuk , nachvíľu prehlušil naše kričanie.   Šmahom som pozrel do ľava , aby som zistil že les presvecuje blikotavo plno studených, takže to vyzeralo ako niekde v Las Vegas.  Božééé,  ach, ..  však nás o chvíľu dostihnú - pomyslel som si v sekunde a "krvi by sa ma nebol dorezal"... no musel som sa sústrediť, lebo sa blížila ostrá pravotočivá zákruta a vedel som že budem musieť poriadne makať, aby som ju prešiel bez toho že vyletím z cesty... brr- ani pomyslieťťť...  !!  KEĎ VTOM ANDY hrozne, uši drásajúcim krikom ZVRIESKOL: "ÓÓóchhh,.. súú naad NAmiii,... jjáááj ..,je nnaaáád Naááámmííí.. a ja som v okamihu pozrel ( bola to snáď stotina sekundy) vľavo, čo som nemusel, lebo ma zalialo bielomodré studeno,.. a nasledovalo viac vecí v súhre naraz v modzgu mi pracovali všetky kolieska a ja som si uvedomil, že všetko beží ako v spomalenom filme, absolútne som zvládal situáciuu, auto v ostrej pravotočivej letelo akoby na RALLY PRETEKOCH, . pravým kontrolovaným šmykom som z prehľadom vyberal zákrutu a v tom pomaly bežiacom čase som vnímal , ba aj som stihol pootočiť hlavu a vnímať objekt nad nami, ktorý asi meter a pol nad strechou nášho auta svietivo blikal a žiaril už nietak studeno, ale akosi teplejšie z nádychom iskrivej žltej a este nejakej, možno podobnej jemnému odtieňu červenej, ale to len zďaleka , pretože takú farbu som nikdy nevidel..._!! Veru nie..skutočne nie. Bola úžasná a celé to nad nami bolo úžasné a vtedy sa stalo niečo, na čo v živte nezabudnem.. Všetko zrazu za..........___-----(011 00 0 0 000 1 1 01010  00  00 1 0 1 00 11 00010 0101010 11 1 11 1 111 11  11  11  0 11 11 1 000011 0 101010 01 01 0 011 ----------------0001000110011100000 11) -ospravedlňjem sa , ale to čo sa dialo, až kým sa všetko nevrátilo späť si nechám pre seba.. ( nedá sa mi, nemožem ešte, nie je to teraz mozné..) už to že som tu spomenul, že sa udialo niečo neskutočne čarovné, je akoby som POVedal, .. ČO som EŠTE nemal...HMM,? ČI? Ale snažím sa čo najpresnejšie opísať, čo sa dialo v túto júnovú noc. Preto som ju nazval  "ASTRÁLNE BOOM" ( pre naás z Andym "BIG BANG" ) veru tak...

                                                                                              koniec 5-iatej časti                               

   pokračovanie na budúce  G.G.

Naši užívatelia

Uživateľmi a návštevníkmi nšej stránky nie je žiadna vyhranená, profesná, sociálna či veková skupina skupina. Všetci, čo majú záuem o dianie okolo nich, o to čo sa v ich bezprostrednej blízkosti a priestore deje, o  skutočnosti ktoré môžu ovplyvniť našu budúcnosť, sú našimi cieľovými užívatelmi a budeme radi ak sa zapoja do našeho úsilia o popísanie a spopularizovanie spomínaných javov. Sme prichystaní presvedčiť každého skeptika, ktorý prejaví záujem a bude ochotný diskutovať, alebo sa na vlastné oči presvedčí, že spomínane javy a aktivity sú skutočnosťou. Pretože: Lepšie je raz vidieť, ako stokrát počuť.  Takže drahí svetoobčania, pokolenie ktoré má oči a nevidí, uši a nepočuje , stante sa našimi užívateľmi členmi a spolu snami sledujte, čo sa to vlastne deje na Slovenskom nebi !!!